reklama

Čo s rómskym problémom (pohľad obyvateľa zo Spiša)

Mám to šťastie („šťastie"), že žijem v jednom z najmalebnejších kútov Slovenska, na Spiši. Hneď za dverami Slovenský raj, výhľad na Vysoké tatry, a ešte stále sa tu nájdu dobrí ľudia. Navyše mám to šťastie, že som si mohol kúpiť chatu priamo v Slovenskom raji. Rekonštruujem ju, a každé ráno tam chodím s partiou šikovných ľudí, ktorí mi v tom pomáhajú. Cestou vidím nie len krásy zvyškov prírody, ako napríklad srnky pasúce sa priamo pri ceste, ale aj doslova húfy „ľudí, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi". Myslím, že nie je problém domyslieť si, o kom hovorím. Vidím ich ako zbierajú to, čo z nášho raja ostalo, a pomaly, ale isto, ho menia v pravý opak. Mám veľký strach, že o pár rokovo to už ani z ďaleka nebude Slovenský raj, ale Slovenské peklo. Nie len kvôli mesačnej krajine, ktorá tu ostane, ale hlavne kvôli tej menšine. Nie, nie som rasista, ale vadí mi, ako títo ľudia systematicky nesystematicky pristupujú k svojmu životu a tým aj k životu nás všetkých.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (193)

Mám to šťastie („šťastie"), že žijem v jednom z najmalebnejších kútov Slovenska, na Spiši. Hneď za dverami Slovenský raj, výhľad na Vysoké tatry, a ešte stále sa tu nájdu dobrí ľudia. Navyše mám to šťastie, že som si mohol kúpiť chatu priamo v Slovenskom raji. Rekonštruujem ju, a každé ráno tam chodím s partiou šikovných ľudí, ktorí mi v tom pomáhajú. Cestou vidím nie len krásy zvyškov prírody, ako napríklad srnky pasúce sa priamo pri ceste, ale aj doslova húfy „ľudí, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi". Myslím, že nie je problém domyslieť si, o kom hovorím. Vidím ich ako zbierajú to, čo z nášho raja ostalo, a pomaly, ale isto, ho menia v pravý opak. Mám veľký strach, že o pár rokovo to už ani z ďaleka nebude Slovenský raj, ale Slovenské peklo. Nie len kvôli mesačnej krajine, ktorá tu ostane, ale hlavne kvôli tej menšine. Nie, nie som rasista, ale vadí mi, ako títo ľudia systematicky nesystematicky pristupujú k svojmu životu a tým aj k životu nás všetkých.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale prečo je to tak? Nie som síce odborník na túto problematiku, ale žijem v zajatí ich života a stretávam sa s nimi každý boží deň, a preto si trúfam načrtnúť niektoré Prečo.

Takže. Nedostatočné vzdelanie:

Je úplne bežné, keď človek vidí 15 ročné rómske dieťa v piatej, šiestej triede na základnej škole. Jednoducho sa im nechce učiť, a je im jedno, že prepadnú. Po horko-ťažko zvládnutej základnej škole idú na učilište, kde ich vezmú pretože je to miesto, ktoré berie bez akýchkoľvek prijímacích skúšok. Po prvom, respektíve druhom ročníku zo školy odídu, pretože vedia, že už tam nemusia, a môžu „ísť na podporu". Ja osobne sa učiteľom vôbec nedivím, že ich nenútia niečo so sebou robiť, keď je bežná ich súlož počas vyučovacej hodiny v triede plnej spolužiakov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nulové pracovné návyky:

Títo ľudia vedia, že úžasným spôsobom dosiahnutia prímu sú deti. Je raritou, keď 16 ročné dievča z tejto komunity nemá dieťa (a to už nehovorím o panenstve). Je úžasné, ako presne vedia, koľko musia mať detí, aby mali podporu XY eur. A tu sa tie deti dostávajú do kolotoča životného štýlu. To, že chodia bosé aj v najväčších zimách, sú chabo oblečené vidí každý návštevník miesta kde žije táto komunita. Ale čo je horšie, tieto deti vidia spôsob života ich rodičov. Veľmi dobre vidia, že nemusia nič robiť a štát dá. Vidia, že sa ich majorita začína do značnej miery obávať, a vidia, že ak urobia veľký krik, celá Únia je na nohách. A nie len Únia, ale všemožné pseudo ľudsko-právne organizácie. A zvykajú si. Nemusím nič. Aj tak mi štát dá. A keď nedá, ozvem sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem tohto zdroja príjmov majú ešte jeden. Zber lesných plodov. Pri ceste zo streného Slovenska na východ vidno zástupy ľudí ponúkajúcich huby, borievky, maliny.... Tak prečo by mali pracovať??

Hygiena na takmer žiadnej úrovni:

Keď sme s našou spoločnosťou rekonštruovali jednu škôlku, ktorá bola určená pre deti z tejto komunity, vlasy sa nám dupkom stavali, keď sme počúvali čo hovorili učiteľky tejto organizácie. Hygiena zubov, umývanie sa alebo dokonca splachovací záchod. Toto im nič, absolútne nič nehovorí. To čo ich naučili v jeden deň, na druhý deň akoby ani nespomenuli. Jednoducho žiadna vôľa mať nejakú hygienu. A tým pádom je ich domov miesto ako stvorené na rozširovanie rôznych chorôb, a epidémií, ktoré sa môžu veľmi jednoducho rozšíriť aj medzi majoritu. A neviem ako vám, ale mne toto nie je jedno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Život vo veľkých komunitách:

Ako som už spomínal, žijú vo veľkých komunitách. A vidia ako žijú ostaní. A zvykajú si. Ako sa hovorí, v jednote je sila. A oni to veľmi dobre vedia. Videli ste ich niekedy niekto pred úradom práce? Videli ste ich niekedy pred poštou v čas dávok? Vysoký dátum. Vtedy je lepšie ani nechodiť do mesta. A tie ich spoločné nákupy v supermarketoch? Dnes hojno, zajtra h... veď viete čo.

A najhoršie je to počas rôznych udalostí konajúcich sa v meste. Vtedy sú tam hádam všetci. A kto nemá minimálne rešpekt, tak sa mu veľmi čudujem.

Ale čo s tým?

Často počúvam, vezmime im dávky, keď nič nerobíš, nič nedostaneš a často počúvam o ich úplnej separácii, dať im kus pôdy, a nech si na nej robia. Ale podľa mňa toto nevyrieši nič. To chce systematické riešenie. Ako som spomínal, nie som práve odborník, ale dovolím si podhodiť nejaký spôsob riešenia, o ktorom si ja osobne myslím, že ak by sa ho chytili odborníci, a vyšperkovali ho, fungoval by.

Súhlasím s názorom, že kto nepracuje, nemal by nič dostať. Ale to sa bohužiaľ nedá len tak. Títo ľudia nemajú čo stratiť a neviem si dosť dobre predstaviť, ako by to tu vyzeralo. Jednoducho povedané, mali by sme tu občiansku vojnu. Druhé Kosovo. Samozrejme je hlúpe povedať, toto je zlé, a nedať nejaký návrh riešenia. Ja navrhujem nasledovné (a týka sa to všetkých nezamestnaných).

V prvom rade selektovať výšku dávky v nezamestnanosti podľa dosiahnutého vzdelania a nie podľa počtu detí. Čiže ukončené základné, učňovské, učňovské s maturitou, stredoškolské, vysokoškolské prvého stupňa, druhého stupňa... Ak je niekto viac ako rok po skončení povinnej školskej dochádzky prihlásený na úrade práce (ale iné časové obdobie, ale tu ak by to bolo menej ako rok museli ošetriť tých, ktorí chcú študovať, ale na školu sa nedostali ale aj napriek tomu chcú si podať prihlášku) musel by odrábať práce ktoré sú verejne prospešné, a za tie by dostával podporu v nezamestnanosti. Žiadne ďalšie príplatky za verejnoprospešné práce. Ak chceš podporu, rob. Konkrétnu prácu by som triedil podľa dosiahnutého vzdelania. Tu by som si vedel predstaviť vykosovanie okolia ciest, výsadbu lesov (čo by okrem iného bola najvhodnejšia ochrana proti povodniam), čistenie verených priestranstiev. A určite by sa toho našlo veľa.

Možno som naivný, ale verím že to stojí minimálne za debatu. Širokú verejnú debatu. Lenže, čím skôr, tým lepšie, pretože už teraz je o päť minút dvanásť.

Tento príspevok nemá rasistický podtext. Je len reakciou na to, čo každý deň vidím a každý deň zažívam.

Tom Varga

Tom Varga

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ahoj, volám sa Tomáš Varga, poznáte ma ako ekonomicky a politicky pomerne silne pravicovo orientovaného. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu